Zmluva s diablom.
Pred voľbami v jednej strane
radili sa, kde vziať na ne
a nehľadiac na únavu,
šéf použil vlastnú hlavu,
keď v tom istom okamžiku,
znenazdajky a bez kriku
zjavil sa, jak býva zvykom,
pán v kravate a s kufríkom.
V čiernom saku, smrdel sírou,
a náhodou číro-čírou
jednou nohou trochu kríval,
snáď v topánke niečo skrýval.
Také heslo majú vraj:
„Kde treba, tam pomáhaj.“
Mával pri tom dákym listom,
že chcú pomôcť „startupistom“:
„Ušľachtilé ciele máte,
marketing však nepoznáte,
najlepšie to len my vieme,
a radi vám pomôžeme.“
Tak s tým listom ticho spolu
pri Cole si sadli k stolu,
zmluvu o tom podpísali,
rukami si potriasali.
A po voľbách na Súmračnej,
v nálade už všetci značnej,
keď oslavy vrcholili,
tancovali, jedli, pili,
vo veselom tom virvare
v sírnom zjavil sa opare
chlapík v čiernom, v ruke s listom,
na premiéra kýval prstom,
nastal čas, tak už sa vrátil,
aby mu ten svoj dlh splatil.
„Tak – teraz ste prví v cieli
a za pomoc by sme chceli:
podľa dávno vžitých noriem
budeš robiť, čo ti poviem.“
Premiérovi sánka klesla,
keď si pýtal štyri kreslá,
k tomu dáke dotácie,
a spýtal sa, kde to žije:
„Vo svete to už tak chodí
– každému, čo sa mu hodí,
podelíme sa o klientov,
umlčíme oponentov.
Vtedy ste sa zaviazali
a aj krvou podpísali.
Teraz už niet cesty späť,
ten sľub treba splniť hneď.
Čas je pre nás príliš vzácny,
ale ak ste nebojácni,
máme na vás rôzne páky:
nebudú už zdarma vlaky,
balíčky sa raz-dva minú,
aj ty vyjdeš na mizinu…
Inak budem zhovievavý
– môžeš robiť, čo ťa baví:
bývanie ti zabezpečím,
poteším ťa rád kadečím,
postarám sa o milenku,
aj luxusnú dovolenku,…“
Aké z toho poučenie?
Občas treba povedať: „Nie“,
nevidieť len benefity,
môže v tom byť „háčik“ skrytý.
Pomohla mu voľba šťastná
– krv nebola jeho vlastná…
22.3.2018
