Ďakujeme, pán premiér.
Veľkú starosť tu má vláda,
stále hľadá, ako sa dá
udržať na rodnej hrudi
znechutených mladých ľudí.
Dôchodcovia budú sami
keď mnohí pred problémami
spôsobených milým Robkom
utekajú za zárobkom
za hranice nášho štátu,
aby mali na útratu,
živobytie, hypotéky,
život na nich nie je mäkký.
Veď takto snáď za pár dní
naša vlasť sa vyľudní.
Vlakmi zdarma nenápadne
budúcnosť im vlastne kradne.
Prehajdáka aj tie spodky,
nebude viac na dôchodky.
Strč si niekam zdarma vlaky,
či balíček kadejaký,
nevyháňaj naše deti,
máte už len kúriť, svietiť…
Kto vyrieši problém veľký
žeby naše učiteľky?
No – sotva to budú ony
– keď stavajú štadióny
z peňazí pre naše školy,
tiež ich z toho srdce bolí.
Aj on občas zanarieka,
počuť ho až do ďaleka
– nevďačným tu ľuďom vládne,
psychicky je celkom na dne.
Na emdéžet sa však znova
správa ako Casnova
– úsmevy na všetky strany,
mládež – život pobabraný.
Dobehla ho vlastná karma
– zakryť oči vlakmi zdarma
nikdy sa mu nepodarí,
nestačia im milodary.
Isto sa raz takto stane
– aj tie kvóty uvítame…
19.3.2018